reklama

Čo ak...?

Milá žena, milý muž, čokoľvek robíš - zastav. Na chvíľu, na tento moment. Zastav. Pretože dnešné okamihy budú zajtra spomienky.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Žila na okraji mesta v pokojnej štvrti, poznala som ju iba tak zbežne, všetci sme vedeli, že je karieristka a ide si za svojím cieľom. Celý život žila akoby ani nebol jej - akoby sa naň pozerala z rýchliku. 

Mala pocit, akoby jej život stále predkladal nejaké skúšky, ktoré bola nútená absolvovať. Najprv to bola maturita - ako sa jej len bála! Pýtala sa, čo bude robiť, ak to nespraví? Ale ono to bolo skutočne tak ako všetci vraveli - ak neprelezieš, prehodia ťa.

Obrázok blogu

Prvýkrát sa skutočne zamilovala a prvýkrát naozaj sklamala - veľa plaču, ešte viac papierových vreckoviek. Odišla preč, za svojim vysokoškolským snom - čakala ju ďalšia skúška, rozhodla sa správne? Dokáže to, byť tak ďaleko od všetkých, celkom sama v nepoznanom meste? Bolo to ťažké, snažila sa poradiť si, napokon to zvládla.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Priam cítila, ako jej vnútro silnie - s každou prekážkou bola stále silnejšia a silnejšia. Znova bola zamilovaná, plánovala svadbu, hypotéku, nový domov, chcela si založiť rodinu.

* * *

Dnes je to už dobrých pár mesiacov, čo som ju naposledy videla a čo som sa dozvedela, že ju už nikdy viac neuvidím. Nerozumela som tomu - bola vždy taká opatrná, ale osud bol rýchlejší a brzdná dráha príliš dlhá. Všetko v jednom okamihu zmizlo. Len tak. Akoby ani nikdy nebolo. Prach si a v prach sa predsa obrátiš.

Obrázok blogu

A ja som si vtedy uvedomila, že sa neustále za niečím ženieme. Stále chceme niečo dokazovať - samým sebe, svojim priateľom aj nepriateľom, okoliu aj rodine. Chceme, aby boli všetci spokojní, aby sme splnili všetky svoje plány, sny. Žijeme dlhodobými cieľmi a zabúdame na prítomný okamih. A pritom všetky tie malinké momenty tvoria náš život. Stále niečo potrebujeme, akoby to všetko bez toho ani nešlo. Nový dom s veľkou záhradou, biele šaty a dve obrúčky, dieťa a možno aj dve.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale čo ak sa to všetko v jednom okamihu vyparí? Čo ak ktosi lúskne prstami, zamáva čarovným prútikom a všetko sa rozplynie skôr ako to stihneme pevne chytiť? Čo ak je dnešok posledným dňom, keď sa jej dívaš do očí a vidíš, ako sa smeje? Povedal si jej, ako veľmi ju miluješ? Čo ak práve teraz ho bozkávaš naposledy? Stihla si ho objať, aby cítil, ako splašene ti pri ňom tlčie srdce? Čo ak tou ulicou prechádzaš posledný krát? Čo ak...?

Obrázok blogu

Preto milá žena, milý muž, čokoľvek robíš, zastav. Na chvíľu, na tento moment.

Zastav a povedz tým všetkým, ako im ďakuješ za podporu, ako ich máš rád. Zastav, prestaň plakať nad hlúposťou, pretože na tom svet nestojí - zastav a usmej sa. Nehnevaj sa na tých, čo ti tak ublížili, nerozčuľuj sa, lebo na ničom z toho nezáleží.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zastav. Pretože ani nevieš ako a utečie ti to pomedzi prsty. Akoby bol život iba vodou, občas zakalenou, ale občas aj celkom priezračnou, ale stále iba vodou - a ak v nej nepostavíš hrádzu, odtečie preč.

Gabriela Gernešiová

Gabriela Gernešiová

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Študentka práva s premenlivým hudobným vkusom a knihomoľka zamilovaná do pečenia a Dr. Housea. Dnes 24ročná bruneta, zajtra možno červenovlasá starena. Zoznam autorových rubrík:  PrivateJa, filozofTebe

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu