Keď si s ním bola prvýkrát, nechýbala si mu. Keď si si ho však vzala viackrát a vlastne ani netušil prečo, už si mala jeho dušu. Úplne celú, tak ako bola, vo svojej prirodzenej podobe, vtedy ešte čistú a nezranenú.
Bola si pre neho drahšia ako ten najkrajší diamant a vzácnejšia než zlato. Chcel Ťa mať stále pri sebe, chcel byť s Tebou, nedokázal sa Ťa vzdať. Keď Ťa potreboval, bola si vždy pri ňom, bola si tu, keď mu bolo najhoršie a dokonca aj v tých najlepších časoch. Pretože si bola tým, čo mu dokázalo vykúzliť úsmev na tvári. Bola si jeho životom, jeho spriaznenou dušou, hoci vlastne nikdy nebol zamilovaný. Tak skutočne, na život a na smrť - to nikdy nepoznal. Bola si tým jediným, čo mal kedy rád.
Kvôli nej si zabudol na všetko naokolo seba. Nepotreboval si kamarátov, nepočúval si matku, čo pre Teba noc čo noc plakávala do vankúša - kedy sa to zmení? Ty si však nechcel, aby sa niečo menilo, takto si to mal rád, takto sa Ti to páčilo. Toto si bol Ty. Už z Teba nebol chlapec zo zadnej lavice, tajne pokukujúci po spolužiačke, stal si sa veľkým chlapom a dokázal si mať všetko pod kontrolou. Myslel si si to, veď to tak bolo, nie?
Láska k nej sa však rýchlo vytratila - a vôbec, bola nejaká? Ublížila Ti, vzala Ti všetko, čo si kedy mal rád, v čo si veril, zabudol si na svoju výchovu, zabudol si na morálku, zabudol si na celý svoj doterajší život. Prišlo prebudenie, vytriezvenie - no Ty si sa jej nedokázal vzdať, veď Ťa urobila takým silným! Musel si ju mať stále pri sebe, nemohol si bez nej nikam odísť. To ona začala kontrolovať Teba. Blúdila Ti po myšlienkách, nasťahovala sa Ti do hlavy, do očí aj do žíl. Bola Tvojím snom aj nočnou morou, hlasom v Tvojej mysli, trasom v Tvojich rukách. Bola všade.
Od tej chvíle si už vedel, že je neskoro. Že patríš iba jej. Už Ťa zaujímalo iba to, kedy ju zas uvidíš a budeš patriť iba jej.
Dnes tu sedíš, pozeráš do oblakov a ľutuješ, že si jej vtedy, na začiatku, nepovedal nie. Mohol si povedať nie a odísť - mal si na výber. Mal si všetko - rodinu, priateľov, domov, no ostal si sám, opustený, už nemáš nič. Vybral si si ju a teraz si jej otrok. Teraz už vieš, že to boli iba prchavé chvíľky šťastia či radosti, čo na chvíľu zaplavili Tvoje telo.
Dnes si vravíš, aby radšej nikdy nebola. Aby si k Tebe nikdy nenašla cestu. Pretože sedíš na nemocničnom lôžku - Ty, kedysi mohutný a pohľadný chlap so zmyslom pre humor, ale dnes síce vysoký, no vychudnutý na kosť, s očami podliatými krvou, so sivou pokožkou a spoly vypadanými vlasmi a rozprávaš mi o tom, ako nenávidíš sám seba za to, že si sa jej podvolil. Že si jej neodolal.
Jej.
Droge.
